P r í h o v o r
Milí naši čitatelia,
držíte v rukách posledné tohtoročné číslo, v ktorom sme pre vás pripravili špeciálnu prílohu Dialóg o deťoch. Už sme mali rôzne témy, ktorým sme na stránkach časopisu venovali viac priestoru, a to nielen z pohľadu trendov a noviniek v tej - ktorej oblasti. Mne však práve tento detský špeciál dal čosi viac. Možno to bolo vďaka partnerom – spolupracovníkom, ktorých sme oslovili a ako sa hovorí –sadli sme si. Možno to bolo témou, veď deťmi sme v určitom zmysle stále...Veríme (aspoň dúfam!) na zázraky, že za poctivú prácu, do ktorej vkladáme čosi z nás, ostane veľa aj pre tých druhých, zásluha aj pre nás, možno o to príjemnejšia, ak je „okorenená“ nejakým tým ocenením. Iste, sú tu veční skeptici, zúfalci, pesimisti ...,ale takto by som sa na svet pozerať nechcela. Netvrdím, že treba mať na tvári stále bezduchý úsmev a na jazyku silene milé slová. Sú určite chvíle, keď každý z nás má toho akosi viac, ako môže a je schopný prijať – a tým nemyslím množstvo informácii, e-mailov, ospravedlnení, zamietnutí, odriekaní...jednoducho sú chvíle, keď potrebujeme byť sami so sebou a sami pre seba. Ale ani vtedy nezabúdajme na tých, na ktorých nám najviac záleží a dajme im vedieť, že bez nich sa jednoducho Zem netočí, vzduch nedýcha a sny nesnívajú. A čo tak povedať im to teraz – na Vianoce? Máte snáď lepší tip na darček?
pouzivatel:
neprihlaseny 
-voľná zóna, článok k dispozícii)